Viedenský mestský a krajinský archív ukončil dôležitý projekt digitalizácie: Záznamy o zosnulých z medzivojnového obdobia. Toto bolo poznačené sériou veľkých hospodárskych, ako aj politických kríz. Chudoba, choroby a rastúce násilie charakterizovali vtedajšiu spoločnosť, o čom svedčia aj mnohé historické pramene. Viedenský mestský a krajinský archív vytvoril viac ako pol milióna záznamov o osobách, ktoré zomreli vo Viedni v medzivojnovom období.
Vyhľadávanie vo Informačnom systéme Viedenského archívu (WAIS) umožňuje zistiť, či hľadaná osoba skutočne zomrela vo Viedni. Ak sa meno objaví vo fulltextovom vyhľadávaní podľa mena a priezviska, je veľká pravdepodobnosť, že k dispozícii je aj úmrtný list. Tento dokument obsahuje osobné údaje zosnulej osoby, ako je posledné bydlisko, miesto a dátum úmrtia, príčina smrti, dátum pohrebu a cintorín. Údaje o úmrtí vo Viedni poskytujú dôležité poznatky pre ďalší výskum. Prvé kroky v tomto smere možno pohodlne podniknúť online.
Tragické okolnosti úmrtia sú v úradných záznamoch zdokumentované len v najvzácnejších prípadoch. Záznamy sa častokrát obmedzujú na lekársky zistiteľné skutočnosti. Historické udalosti však odhaľujú širšie súvislosti jednotlivých osudov. Napríklad "anšlus" Nemeckej ríše v roku 1938 viedol k sérii samovrážd, ktoré sa odrážajú aj v tomto prameni. Jedným zo známych prípadov je prípad Egona Friedella, ktorý 16. marca 1938 zomrel skokom z okna na treťom poschodí, keď sa dvaja muži SA pokúšali dostať do jeho bytu.
Nekroptické nálezy sú cenným prameňom pre sociálne a medicínske dejiny, ktorý umožňuje vyvodiť dôležité závery o živote a smrti viedenského obyvateľstva v medzivojnovom období. Prostredníctvom nich možno analyzovať dojčenskú a detskú úmrtnosť, šírenie (pľúcnej) tuberkulózy alebo vyhodnotiť aj neobvyklé príčiny úmrtí, ako sú vraždy, samovraždy alebo nehody.
Viac ako 500 000 zozbieraných dátových záznamov neobsahuje len údaje o úmrtiach viedenských občanov, ktoré sú známe podľa mena. V súboroch sa nachádzajú aj pomerne neobvyklé záznamy, ako napríklad záznamy o neidentifikovateľných kostiach, väčšinou z oblasti bývalých cintorínov, záznamy o lebkách, alebo aj o osobách utopených vo vode. Zaznamenané sú aj presuny zosnulých, exhumácie a spájanie hrobov.
Súpis zosnulých zahŕňa obdobie od roku 1868 do roku 1942. Stránky sú dostupné online vo forme viac ako 81 000 digitálnych kópií. Zápisy od 19.12.1919 do konca roku 1927 sú zaznamenané podľa mien. Zapísané boli mená zosnulých, dátum úmrtia a vek, vďaka čomu je pri výskume možné osobu jednoznačne identifikovať. Ak chcete získať ďalšie informácie o hľadanej osobe, k dispozícii sú tiež úmrtné listy. Po uvedení mena a dátumu úmrtia je možné objednať si tieto dokumenty na nahliadnutie v čitárni.
Rozsah tohto zdroja možno vidieť napríklad v prípade mŕtvych pri požiari Justičného paláca v roku 1927. V registri zosnulých je k 15. júlu 1927 nespočetné množstvo záznamov o celkovo 85 zabitých demonštrantoch a štyroch mŕtvych policajtoch. Mená zosnulých s príčinami smrti, ako napríklad "strela do stehna", "vykrvácanie", "strela do panvy, vykrvácanie", "strela do srdca", "rozdrvená lebka (kopytom?)", zapĺňajú celé strany.