Juraj, pôvodom z Bratislavy, vysoký, urastený muž vo veku 45 rokov, nezadaný, sa zúčastnil kongresu vo Viedni. Vo vzduchu bolo cítiť jar, vládlo teplé a slnečné počasie. Dôležitejší ako samotný kongres bol pre Juraja fakt, že mohol opäť stráviť zopár dní vo Viedni, v meste, v ktorom prežil detstvo a mladosť. Jeho rodičia tu kedysi pracovali ako vedci a keď sa o tejto ceste dozvedeli, hneď ho pozvali na návštevu a zavalili množstvom ľudí a adries, ktoré určite nesmie vynechať. Už dlho pred odletom si Juraj skúšal predstaviť, ako sa Viedeň odvtedy asi zmenila. S istotou však vedel, že jeho srdcovou záležitosťou bude zájsť do okrsku v mestskej časti Josefstadt, v ktorom vyrastal.
Cesta do detstva
Len čo mal za sebou všetky pracovné povinnosti, vybral sa Juraj presne tam. S rastúcim vzrušením kráčal hore ulicou Josefstädter Straße, ktorá sa tiahne malou, stredostavovskou časťou mesta od východu na západ. Cítil, ako sa mu rozbúšilo srdce, keď prechádzal okolo výkladných skríň, ktoré ho sprevádzali už ako malého chlapca. Ešte aj električka hlasno zazvonila akoby práve pre neho.
Keď odbočil do ulice Lange Gasse, v ktorej kedysi býval s rodičmi, privítali ho dobre známe, nízke barokové domy s klenutými bránami. Reštaurácia na rohu síce mala novo natretú fasádu, nestratila však nič zo svojej starosvetskej atmosféry. Juraja zaskočilo dojatie, ktoré v ňom vyvolali tieto mlčanlivé staré domy. Náhle mu pred očami plynulo všetko, čo tu prežil a čo mu odvtedy priniesol život. Zaplavili ho silné emócie, do očí mu vbehli slzy.
Nová dlažba
Keď sa Juraj trochu upokojil a prestal prudko dýchať, poobzeral sa dôkladnejšie a videl, ako veľmi sa Lange Gasse medzičasom zmenila.
Dlažobné kocky nahradili asfalt, bolo tu oveľa menej áut a všade zeleň. Priamo na chodníku sa rozložila kaviarnička s pestrofarebnými stolmi a stoličkami. Celá ulica bola od jedného okraja k druhému vydláždená bez výškových rozdielov. Teraz bola viac námestím ako ulicou, či skôr niečím medzi tým. Všetko tu bolo odrazu pokojnejšie, ako v tichej vidieckej uličke. Neuveriteľné. Juraj by síce najviac ocenil, keby všetko ostalo presne tak, ako si to pamätal spred 25 rokov, videl však, že zmeny ulici prospeli a že teraz je dokonca ešte krajšia ako v minulosti.
Dievča v kaviarni
Stál pred domom, ktorého bránou kedysi dennodenne prechádzal. Vôbec sa nezmenila. V jej skryte kedysi, ešte ako malý školáčik, rýchlo cmúľal posledné šumivé cukríky, kým vybehol po schodoch do bytu.
Pri tej istej bráne stál ako zbitý pes, keď mal prvé rande s dievčaťom. Bola to Júlia, jeho prvá veľká láska, stretli sa vtedy v kaviarni Strozzi hneď za rohom. Nikdy by mu nenapadlo, že mu Júlia ako prvé oznámi, že je pre ňu pristarý a že sa s ním už nebude stretávať. A on nevedel nájsť správne slová, iba mlčal, hanbil sa a napokon jej ešte aj zaplatil jablkový džús. Radšej nemal Júliu nikdy stretnúť. Odvtedy bolo pre neho všetko, čo súviselo so ženami, jedna veľká trauma. Alebo si to len nahováral?
Dávny sused
Juraj hľadal na domovom vrátnikovi meno "Wranek". Stisol zvonček. Na druhom konci sa ozval mužský hlas.
"To som ja, Juraj. Si to ty, Štefan?"
"Juraj? Náš Juraj?! "
Obaja priatelia z detstva si padli do náručia, objímali sa okolo pliec a uťahovali si zo svojho zovňajšku. V dôvernom rozhovore prešli z predizby do obývačky. Mali si čo povedať. Času bolo málo, lebo Štefan už mal na večer dohodnutý program. Keď Štefan ukazoval Jurajovi byt, nazreli aj do detskej izby, v ktorej sa kedysi spolu celé hodiny hrali a stále im nebolo dosť. Teraz to bolo kráľovstvo Štefanovej dcéry Lily.
A ako to vyzerá s deťmi u Juraja? Najprv by vraj potreboval ženu.
"Ešte stále si sa nespamätal z Júlie?", pokúsil sa Štefan o žart.
"Chceš, aby som odišiel?", zastavil ho Juraj, "hovorme radšej o niečom inom."
Zóna plná nádeje
Štefan už radšej nezabŕdal a zmenil tému. "Ako sa ti páči naša nová stretávacia zóna?"
"Čo?"
"Nová stretávacia zóna, celkom zmenená ulica Lange Gasse."
"Nuž … hej, áno, podľa mňa je to dobré, veľmi dobré."
"Ani si nevieš predstaviť, koľko presviedčania bolo treba na presadenie tohto projektu. Ľudia sa obávali, že sa už nedostanú autom k vlastnému domu a že si nenájdu parkovacie miesto."
Juraj otvoril oblok.
"Ale v rámci miestneho referenda napokon 56 percent obyvateľov hlasovalo za stretávaciu zónu." Štefan sa rozžiaril.
"Tá premena sa naozaj podarila", povedal Juraj, ktorý sledoval dianie na ulici. "Kto vie, možno v tejto stretávacej zóne ešte raz stretnem ženu môjho života? Všetko je možné…"
Jablkový džús
"Niečo ti navrhnem", odvetil Štefan, "dnes večer sa mám dole v gréckej reštaurácii stretnúť s mojou kamarátkou Sarah. Poď a pridaj sa k nám, zoznámim vás. Mám pocit, že by ste si mohli padnúť do oka."
"Dnes večer? Nie, tak som to naozaj nemyslel."
"Čo si, určite bude zábava."
"Možno pre teba. Fakt nie. Dnes večer sa mi nechce, radšej si zaspomínam."
"Juraj! Tu a teraz si uprostred stre-tá-va-cej zó-ny! Je tak jedinečná, že sa tu dokonca ľudia, ktorí inak nespravia krok bez auta, dokážu nehádať s vášnivými cyklistami. A naopak! V stretávacej zóne sa dejú veci, o ktorých sa ti inde ani nesníva! Takú šancu predsa nezahodíš!"
Juraj sa rozosmial. "Ty si sa vôbec nezmenil, Štefan. Poď na moju hruď. Idem s tebou!"
Juraj a Štefan si päť minút pred devätnástou hodinou sadli k stolu v reštaurácii Trilogie a ako prvé si objednali niečo na pitie. O desať minút neskôr vkročila do podniku Sarah a o chvíľu bolo všetko jasné. Juraj vedel, že túto ženu s radosťou pozve na jablkový džús.
Zaujímavé odkazy k príbehu
Lokalita stretávacej zóny Lange Gasse – wien.at-Stadtplan
Mesto Bratislava
Meeting Destination Vienna (v angličtine) – WienTourismus
Historické informácie na stránke Wien Geschichte Wiki:
- Lange Gasse (v nemčine)
- Josefstadt (v nemčine)
Kresba: Sandra Biskup
Text: Simon Kovacic
Preklad: Alexander Jacko
