Žijem v štvrti Brunnenviertel v Ottakringu, v 16. viedenskom okrese, ktorý sa na západe mesta šplhá až na pahorky Viedenského lesa. Máme tu ulicu Brunnengasse (Studničná ulica) a trh Brunnenmarkt (Studničný trh).
Donedávna som si však napriek toľkým studniam v miestnych názvoch ani raz nepomyslel na ozajstnú.
Ak by uprostred trhu Brunnenmarkt stála výrazná studňa s chrličmi, nádržami a žblnkajúcou vodou, určite by sa mi toto miesto spájalo so studňou. Ale žiadna studňa tu nie je. A studňu by ste márne hľadali aj na celej ulici Brunnengasse.
V skutočnosti ma vôbec nezaujímalo, prečo sa Brunnenmarkt volá práve takto. Táto nevedomosť mi nijako nebránila v spokojnom živote. Ale teraz, keď som už poučený, vnímam to ako veľké obohatenie. Vďačím za to nášmu susedovi z domu, ktorý ma doteraz ničím nezaujal, pokým sme sa ostatný týždeň nedali spoločne do reči.
Počas rozhovoru som sa od neho dozvedel, že názov "Brunnenmarkt" vychádza zo studne, ktorú vyhĺbili okolo roku 1780 v blízkosti nášho domu. Bola to monumentálna studňa s veľkou nádržou. Wolfgang Amadeus Mozart bol vtedy krátko po tridsiatke a Ludwig van Beethoven mal iba 10 rokov.
Táto studňa, ako mi vysvetlil sused, vlastne nebola studňa, ale "fontána”.
Keď som počul výraz "fontána", napadlo mi ako prvé, že predsa každá studňa je fontána, lebo z každej studne vyteká voda. Preto som sa obrátil na suseda.
"Fontána je niečo celkom iné ako studňa", znela susedova stručná odpoveď.
"Nechápem", odvetil som. Pod studňou som si predstavoval veľkú nádrž, do ktorej prúdi voda a táto voda, aspoň v mojej predstave, sa potom z nádrže naberá vedrami.
Tak som to vysvetlil susedovi. Zmietol ma prudkým gestom: "Nie, nie, veľmi sa mýlite, zrejme vám niečo ušlo", opakoval.
Bol som si istý, že nie ja, ale sused sa mýli a preto som ho ďalej presviedčal o mojom názore. Nedal sa však odradiť a naďalej trval na svojom: "Počujte! Zo studne žiadna voda nevyteká! To je omyl! Zo studne voda netečie. Veď ma počúvajte!"
Ja: "Ale veď počúvam, som samé ucho. Myslím si však, že zo studne voda netečie, ale naopak prúdi do nej. A že voda sa potom čerpá zo studne. Ak chceme byť presní, je to studňa s vtokom a – zdôraznil som slovo "a" – studňa na čerpanie vody!"
Môj sused: "Nie, do studne voda netečie. V studni voda stojí. Stojí! Zo studne sa čerpá podzemná voda."
Ja: "Podzemná voda?"
Sused: "Studňa má šachtu a z tejto šachty čerpáme vodu pomocou vedra!"
Moja predstava o studni sa náhle vyparila do vzduchu a ja som konečne pochopil, ako to sused myslel: "Teda vy myslíte studňu s hlbokou šachtou, do ktorej sa spúšťa vedro na lane… to mi vôbec nezišlo na um, je mi ľúto, ale takú studňu som vo Viedni tuším ešte nikdy nevidel. Také studne poznám iba zo stredovekých hradov."
"Dnes už vo Viedni prakticky žiadnu takú studňu nenájdete, v tom s vami súhlasím", povedal sused, "ale kedysi tvorili základ zásobovania Viedne vodou. Začiatkom 19. storočia bolo vo Viedni až 10 000 takýchto studní."
"Až 10 000!", skríkol som, "veď to je neuveriteľné!" Môj nehraný údiv suseda hádam trochu odškodnil za moju doterajšiu tvrdohlavosť.
"Poviem vám ešte voľačo o studni, podľa ktorej pomenovali trh Brunnenmarkt…", pokračoval sused: "Bola jedinečná tým, že ju napájali priamo z cisárskeho dvorného vodovodu, a to čerstvou pitnou vodou z Viedenského lesa. Tak kvalitnou vodou vtedy vo Viedni zásobovali len okolo 400 domov."
"Iba 400?!", skríkol som s údivom v snahe vymazať nadšením pre jeho slová fakt, že som bol pred chvíľou taký ignorant.
Pri predstave šťastia, ktoré muselo napĺňať ľudí, keď im priamo v susedstve vybudovali studňu s cisárskou vodou, mi napadla jedna dosť nepríjemná maličkosť: "Čo keby som večer krátko pred zaspatím vysmädol a doma nemal ani kvapku vody, lebo som počas dňa zabudol ísť ju nabrať? Veď by som sa musel terigať pešo až ku studni a späť a navyše pri návrate vliecť ťažké vedro! A to všetko polomŕtvy od únavy!"
Sused sa zasmial. "Nemyslím si, že by ste zabudli zájsť cez deň po vodu! V opačnom prípade by však nastúpili ľudia, ktorí sa živili nosením vody druhým. Napríklad takzvaní vodnári, ktorí vozili po meste sudy s vodou, alebo vodnárky, ktoré vám vodu doniesli až domov."
"Nebodaj títo ľudia robili aj o jedenástej v noci?"
"Predpokladám, že áno, no stopercentne to neviem. Skúsim to zistiť a poviem vám výsledok.”
Môj sused zjavne netrpel nedostatkom sebaistoty. Dôkazom bol aj nasledujúci návrh.
"Čo keby sme spolu spravili poriadnu šialenosť?"
"Na čo myslíte?"
"Rád by som šiel po vodu zo studne tak, ako pred dvesto rokmi. Dokonca som si už zadovážil pozinkovanú vaňu. Mám dokonca aj druhú pre vás, ak chcete …V takejto horúčave si neviem predstaviť väčšie osvieženie!"
"Síce nemám žiadne námietky voči pozinkovaným vaniam a cestovaniu časom, ale také niečo si musím najprv dobre rozmyslieť.
"Pokojne rozmýšľajte …možno pri šálke kávy na trhu Brunnenmarkt? Rád by som vás pozval … počas chôdze vám môžem ukázať studňu s pitnou vodou, z ktorej si chcem nabrať vodu.”
Vybrali sme sa na cestu, obzreli si studňu a v jednom zo skvelých podnikov na Brunnenmarkte sme si dali kávu. Keď sa zvečerilo, prešli sme na pivo a po zotmení sme si pripili na rozhodnutie, že sa zúčastním susedovho pokusu. Ešte pred polnocou sme pri studni naplnili prvé vedrá a odniesli si túto vzácnu tekutinu rovno do našich príbytkov.
Brunnenmarkt na mape Viedne: Lokalita Brunnenmarkt
Cenovo najvýhodnejší viedenský trh má kvôli svojmu pestrému a multikultúrnemu prostrediu prezývku "Orient za rohom": Brunnenmarkt (v nemčine) – wien.at
Mesto Viedeň má v správe 1000 malých fontán s pitnou vodou a 55 monumentálnych a pamiatkovo chránených fontán: Viedenské fontány (v nemčine) – wien.at
Wolfgang Amadeus Mozart (v nemčine) – Wien Geschichte Wiki
Ludwig van Beethoven (v nemčine) – Wien Geschichte Wiki
Zásobovanie Viedne vodou (v angličtine) – wien.at
Smart projekty mesta Viedeň:
Kresba: Sandra Biskup
Text: Simon Kovacic